Základným kameňom príprav na výjazd bolo nadviazanie priateľstva s francúzskou byrokraciou, alebo - eufemisticky povedané - s prudko decentralizovanou francúzskou správou a organizáciou, ktorej výsledkom v konečnom dôsledku bolo približne päť rôznych zoznamov potrebných dokumentov na Erazmus výjazd do Francúzska a približne päť osôb francúzskej národnosti, ktoré so mnou viedli e-mailovú komunikáciu. Samozrejmosťou boli aj tzv. ad-hoc maily, občas obohatené o prílohu, o ktorú bolo potrebné dané zoznamy obohatiť.
Ďalšou kapitolou, ktorú bolo treba naštudovať bola francúzska sémantika slova "termín". Zvyk používať termíny totiž na územie Francúzska zrejme priniesli prisťahovalci z iných častí vyspelého sveta a napriek tomu, že sa formálne udomácnil, tak na skutočné francúzske nátury nemal výraznejší vplyv. Výsledkom tejto skutočnosti je napríklad možný sémantický výklad pokynu "O ubytovanie treba požiadať do 31.októbra vyplnením a odoslaním špecifickej žiadosti" ako "Stačí e-mailom potvrdiť záujem o ubytovanie začiatkom decembra". Jedným z ďalších príkladov špecifického francúzskeho time-managementu, ktorý v podstate prirodzene vyplynul z e-mailovej konverzácie bolo oznámenie niekoľko dní pred odchodom, že vyučovanie pre študentov magisterského štúdia začína o týždeň skôr, ako bolo deklarované a teda, že sa prvý týždeň výučby prekrýva s úvodným týždňom pre Erazmus študentov. Bol som však uistený, že táto skutočnosť vôbec ničomu neprekáža (veď akurát zmeškám týždenný intenzívny kurz francúzštiny a nespoznám školu ani mesto...) a že je veľmi dôležité, aby som prvé hodiny výučby v žiadnom prípade nezmeškal. Ďalším z pokynov, ktoré som počas svojho úradovania dostal bolo, aby som sa čo najskôr po zahájení školy stretol približne s tromi osobami, s ktorými som komunikoval najviac. Budiš to úloha dozaista veľmi príjemná, no trochu ťažšie realizovateľná, keď po tomto pokyne nasleduje informácia, že žiadna z týchto osôb prvý týždeň v podstate nebude plnohodnotne k dispozícii. Aby som však nekrivdil, musím povedať, že Francúzi boli počas e-mailovej komunikácie veľmi milí a trpezliví odpovedať na všetky otázky, čo som mal a to ich rozhodne nebolo zanedbateľné množstvo.
Pozn. pod čiarou (ďalej ppč): O priebežných výsledkoch môjho zápasenia s francúzskou byrokraciou ešte budem priebežne informovať - výsledkom jej doterajšieho priebehu si zatiaľ nemôžem byť istý.
Menej adrenalínovou a záživnou časťou kapitoly Prípravy bolo balenie. Čo do obsahu sa v podstate nelíšilo od bežného balenia sa do do Brna, objem však exponenciálne narástol. Po zistení, že jeden kus chystaného obalového materiálu (cestovná taška na koliečkach) nespĺňa kritéria Európskej únie na zahraničný študijný pobyt ("veľká diera na boku"), bol zakúpený nový kufor čiernej farby zn. SETINO za 24,5€ s odbornou inštruktážou v cene ("kót je nulanulanula, može zmenit, napliklat jenajenajena, alebo jenadvatli, tuto tlačí a nastaví").
Nákup kufra sa ukázal ako múdre rozhodnutie. Vďaka jeho objemu som sa nemusel vzdať svojho obľúbeného vyťahaného trička do posilky, cestovného fénu ani 10-metrového LAN kábla a to všetko pri príjemnej hmotnosti 26,5 kg.
Bezprostredne po zbalení sa a kontrole všetkých potrebných náležitostí nasledoval odchod do Bratislavy, odkiaľ 19:45 odchádzal priamy autobusový spoj do Avignonu. Francúzske Eurolines sa ukázali ako spoľahlivý prepravca, keď na nástupište č.14 dorazili skoro s 15-minútovým predstihom. Je však možné, že túto časovú rezervu mali na svedomí poľskí vodiči, ktorý mali počas jazdy autobus pod kontrolou.
Rozlúčenie v Bratislave bolo trochu zvláštne. Predsa len, ísť skoro na polroka sám na neznáme miesto, kde nikoho nepoznám - ten pocit bol pre mňa novou skúsenosťou a pravdupovediac som si ho začal naplno uvedomovať až niekoľko minút po odchode z Bratislavy.
Cesta autobusom bola inak pomerne príjemná a komfortná - čiastočne aj kvôli enormnému záujmu o cestovanie z Bratislavy do Avignonu, vďaku čomu mal každý cestujúci k dispozícii minimálne komfort dvojsedadla. Cestu nám ďalej spríjemňovali poľskí vodiči inšpiratívnou filmovou projekciou - najskôr pôvodnou poľskou skorokomédiou "Testosterón", ďalej americkým veľkofilmom "The A-Team" ("Družina A") simultánne tlmočeným do encyklopedickej poľštiny a nakoniec, po prechode francúzskymi hranicami francúzsky film "TAXI4", takisto obohatený o príjemný dokumentaristický poľský hlas.
Ďalšou možnou aktivitou počas cesty bol pomerne komfortný spánok, ďalej obdivovanie krás talianskeho či francúzskeho pobrežia, či interiéra početných tunelov, ktoré sme po ceste mínali. Ako zlatý klinec cesty každý cestujúci v sobotu ráno obdržal ako pozornosť podniku pôvodný poľský croissant 7Days, po čom neostávalo už nič iné, ako povedať si - Oplatilo sa...
