Kapitola tretia - 24 hodín spolu

Utorok ráno som sa zobudil s pocitom veľkých očakávaní a prianí. Nadišiel totiž deň, kedy som mal konečne spoznať svoje nové pôsobisko a s ním aj svojho nového spolubývajúceho španielskej národnosti, ktorý mi má najbližšie mesiace robiť príjemnú spoločnosť. O 9:00 som už teda nervózny čakal pred dverami kancelárie správkyne študentskej rezidencie "La Garidelle", ktorá mi predchádzajúci deň dala košom. Hoci ani tentokrát sa jej nepodarilo celkom dodržať rozpis svojich ordinačných hodín, o pár minút som už ďalších pár minút klopal a zvonil na dvere svojho nového príbytku, v ktorom môj nový spolubývajúce nechal zvnútra zastrčené kľúče. Nakoniec ma však privítala... (chvíľka napätia...) netradičná aróma, ktorá sa niesla izbou, keď už Luis ďalej nedokázal odolávať môjmu dobývaniu a prišiel mi otvoriť. Ďalej ma privítala ešte jedna osoba mužského pohlavia, ktorá evidentne načierno vedľa (dúfam že len vedľa) môjho nového spolubývajúceho strávila noc. Príbytok inak predčil moje očakávania (až na ten smrad). Za 200€ (bez energií) máme k dispozícii pomerne použiteľne vybavený 2-poschodový bytík. Na "poschodí" máme 2 postele a 2 policové otvorené skrine, dolu 3 stoly, 3 stoličky, kúpelňu, kuchyňku a jednu vstavanú skriňu.
Po krátkej prehliadke som pokračoval podľa programu uvítacieho týždňa uvítacou informačnou schôdzkou pre nových erazmákov, resp. zahraničných študentov. Teda správne skôr pre erazmáčky a zahraničné študentky, keďže zastúpenie silnejšieho pohlavia by sa kľudne mohlo zo štatistického hľadiska zanedbať... (Áno, informatici, máte čo závidieť...;)) Po tejto, obsahovo veľmi hodnotnej schôdzke nasledovala časť, na ktorej opis sa teším už dlhšie a tou je... obed v školskej jedálni (inak aj "resto u" - restaurant universitaire).
Po vstupe do reštaurácie som sa cítil trochu stratený - rovnako ako keď idete na dovolenke prvýkrát na večeru podávanú formou švédskych stolov. Po krátkej obhliadke bojového priestoru som objavil tabuľku s cenou obeda - 3€, po ktorej nasledovalo prvé wtf - Takže: wtf?! 3€? Vážne som vo Francúzsku?!. Druhé, väčšie wtf nasledovalo po zistení, na čo mám za tie 3€ nárok. Takže priaznivci česko-slovenských stravovacích zariadení, záviďte:

1. polievka (v neobmedzenom množstve)
2. predjedlo (kúsok pizze / čerstvý zeleninový šalát / rizoto / vajíčka / majonézový šalát...)
3. hlavné jedlo s prílohou podľa vlastného výberu (v ten deň kura / ryba / steak / neviem čo + ryža / dusená zelenina / nejaké strukoviny / hranolky)
4. dezert (ovocný šalát / čerstvé ovocie podľa vlastného výberu / jogurt / sladké pečivo...)
5. pečivo (čerstvé francúzske bagetky)
6. voda
7. "prílohy" k jedlu, ako horčica, kečup, majonéza, oleje, octy a neviem čo ešte...

Takže, narozdiel napr. od VŠ menz VUT v Brne (iné moc nepoznám) sa za svoje peniaze môžem najesť zdravo, vyvážene a dosýtosti. A tu si dovolím malú odbočku: Prečo u nás v podstate neexistuje žiadna osveta zdravého stravovania a zdravého životného štýlu? Tu je na každom stole papierová pyramída vyváženej stravy, ktorej základ tvorí nápis "Ani jeden tanier bez ovocia alebo zeleniny", na stenách sú plagáty, nabádajúce študentov k tomu, aby sa denne aspoň 30 minút hýbali, aby jedli mliečne výrobky, aby kupovali sezónne ovocie a zeleninu, aby jedli veľa strukovín, pili vodu... Prečo je u nás hlavnou náplňou jedálneho lístka vysmážaný syr/rezeň s hranolkami a tatárskou? Prečo sa aj u nás nerobia propagačné akcie (organizované menzou!) poskytujúce informácie o zdravej strave, ovocí, zelenine, kde každý dostane receptár zdravých jedál a lyžicu sušeného ovocia s mandlami?

Nutričná pyramídka

Po inšpiratívnom obede nasledoval kurz francúzštiny pre cudzincov. Viedla ho sympatická lektorka a zoznámil som sa s Brazílčanom Brunom, ktorý býva v tom istom objekte kde ja, a ktorý ma v zápätí pozval na párty u neho v ten večer.
Z kurzu som však kvôli prekrývajúcemu sa rozvrhu v CERI musel odísť skôr, aby som stihol autobus. Mimochodom, spomínal som už, že je tu zvykom pri vstupe do autobusu (prednými dverami) pozdraviť šoféra a pri výstupe (zadnými dverami) poďakovať a takisto pozdraviť? A ešte jeden zaujímavý poznatok z iného súdka - po celom meste sú povylepované billboardy, ktoré vyzývajú obyvateľov aby neboli ľahostajní a "bojovali" proti tzv. tagom (sprejerským "podpisom" na budovách). A prekvapivo, v Avignone je skutočne tých čarbaníc akosi pomenej...

Avignon intervenuje proti tagom. A vy?  Boj proti nevychovanostiam sa týka všetkých!

Po návrate zo školy nasledovalo rozlúčenie sa s mojimi dočasnými hostiteľmi a presťahovanie sa na nové pôsobisko. A s novým pôsobiskom sú spojení aj noví ľudia, preto som neodmietol Brunove pozvanie a po vybalení (alebo ešte pred ním?) zobral fľašu Becherovky a vydal sa za dobrodružstvami s ľudmi zo skoro opačného konca sveta - tromi Brazílčanmi a jednou Austrálčankou. Prichytil som ich zrovna pri brazílskej večeri, čomu som sa celkom potešil, keďže som od svojho výdatného francúzskeho obedu inak nič nejedol... Ale samozrejme som najprv počkal, kým ma sami ponúknu! Potom som už len nenútene vytiahol fľašu Becherovky, uzavreli sme bilaterálnu dohodu, že ja sa s nimi najem, pokiaľ si oni so mnou vypijú a pekný večer bol na stole. Becherovka mala úspech a to nielen chuťovo, ale aj ako akustická výplň chvíľ ticha pokusmi o správne vyslovenie tohto, pre cudzincov komplikovaného názvu. A aby som nezabudol, brazílske jedlo (niečo ako kuracie medajlónky so šampiónovou omáčkou, ryžou a čipsami) malo minimálne rovnaký úspech u mňa. Okrem toho tento večer priniesol niekoľko zaujímavých poznatkov:

• Bruno ma naučil brazílsky pozdrav, ktorý vraj teraz medzi mladými letí: dvaja chlapi si podajú ruky, potom si akoby pohladkajú dlane, zovrú ich v päsť, niekoľko krát do a na seba narazia, objímu sa, pohladkajú po hlave a do toho povedia "filho da puta" (preloží si každý sám:))
• V Brazílii nepoznajú rýchlovarné konvice
• V Avignone sa ľudia pri stretnutí pobozkajú 3x (v Marseille už napríklad len 2x)
• V Austrálii sa ľudia pri stretnutí nepobozkajú vôbec
• Keď príde na návštevu Mistral, vie byť celkom nepríjemný
• Zhodli sme sa že francúzke "pas mal" ("ujde to") a "bff" ("bff") pôsobí celkom namyslene
• Brazílčania sú od prvého stretnutia veľmi milí a srdeční ľudia :) 

Prvý večer teda dopadol nad moje očakávania a hneď ako som si po návrate do svojej izby pripravil improvizované periny (keďže normálne zatiaľ nemám, nakoľko si tu každý musí priniesť vlastné), pobral som sa s dobrým pocitom do francúzskej ríše snov na výdatný, 4-hodinový spánok...

P.P.Č.: Znovu som sa rozkecal viac ako som chcel a namiesto dobehnutia časového sklzu blogu som popísal jeden deň. Hold, začínam si asi na ten francúzsky time-management zvykať...:) Každopádne, ďalší článok bude zrejme "štrukturovanejší", takže odporcovia románov a slohov, tešte sa ;)