Kapitola druhá - Prvé randez-vous

Po príchode do Avignonu som bol mierne dezorientovaný. Nejde o to, že sme vďaka usilovným poľským vodičom  prišli viac než s dvojhodinovým predstihom, ale nejakým spôsobom som nedokázal prijať, že takto vyzerá hlavná autobusová stanica v Avignone. Pred odchodom z Bratislavy som sa s tatinom zhodol na tom, že autobusová stanica nášho hlavného mesta pôsobí dosť nevľúdne a zastaralo, no v porovnaní s Avignonom (aj keď je to trochu nespravodlivé prirovnanie) je to ešte neskonalý luxus. Takže prvý dojem z Avignonu bol v skratke: "špina, zima, vôňa záchodov".

Po približne pätnástich minútach chôdze som, ako bohato zdobený vianočný stromček, dorazil k svojmu hostiteľovi. Aha, zabudol som sa zmieniť - napriek tomu, že podľa pokynov sme si mali naplánovať príchod do Avignonu medzi 24. a 28. januárom, ubytovanie na "internátoch" máme zabezpečené až od 1. februára. Takže, vďaka Ti, tvorca couchsurfingu a vďaka Vám, Cédric a Amandine, za poskytnutie strechy nad hlavou. A nielen strechy nad hlavou, ale aj celej izby s postelou, počítačom, wifi, klavírom, projektorom a plátnom. A ešte s mojou asistentkou - buldočkom Ízy (fonetický prepis), narodeným zhodou okolností práve na Slovensku.

Ízy

Vďaka svojim skutočne milým a pohostinným hostiteľom som sa prvé dni v Avignone cítil veľmi príjemne. A keďže som vďaka ich dôverčivosti mal k dispozícii aj vlastné kľúče od bytu, program som si mohol organizovať tak, ako som chcel. Prvé ráno na francúzskej pôde prebiehalo vďaka štrúdli od maminy pomerne slovensky. Až na ten zvláštny jazyk, ktorý sa šíril domácnosťou a na to, že u nás doma sa v nedeľu ráno v obývačke väčšinou nehrá Need for Speed. Po niekoľkých francúzskych vetách, vytiahnutých z päty som sa v spoločnosti mapy vydal na svoju prvú prechádzku starobylým Avignonom.

Slávny "Pont d'Avignon" a jedna zo vstupných brán

Celé Avignonské centrum je obkolesené mohutnými vysokými hradbami, vďaka ktorým sa dá v centre od začiatku celkom dobre orientovať - každých niekoľko desiatok metrov je totiž v hradbách brána, ktorá má svoje meno.

Vstup do centra - "Autobusy, chodci, bicykle, autá... žime v meste spoločne!"

Centrum Avignonu tvoria väčšinou úzke uličky, s malými obchodíkmi, príp. malé námestíčka. V nedeľu okolo obeda je však cetrum zúfalo vyľudnené a obchodíky pozatvárané - napriek tomu pôsobí pomerne príjemne a útulne. Ak však prechádzky človeka po pár hodinách prestanú baviť a dostane chuť na trochu komercie v podobe nákupného centra à la Polus/Avion/Max  s kaviarňami a obchodmi s oblečením, má zrejme smolu. Nikde v centre, ani blízko centra totiž tento moderný vynález (podľa mojich pozorovaní) nenájde. A keď sa potrebuje najesť, no je mu lúto dať 15€ za obed v centre, a zároveň nechce prekračovať ani tzv. osoby SDF pred McDonaldom, odporúčam kebab v bistre pri hlavnej stanici. Je to síce trochu adrenalín, ale aspoň ja som mal šťastie a za 4,5€ som sa skutočne do sýtosti najedol. Aké to však bolo prekvapenie, keď po príchode "domov" jedna z prvých vecí, ktoré mi Amandine povedala bolo, že by som sa s nimi dnes večer mohol najesť. Ako slušne vychovaný som si ani s plným bruchom nedovolil odmietnuť, čo by sa však v konečnom dôsledku ukázalo ako menšie faux-pas, než dvakrát počas večere odísť od stola (podrobnosti na požiadanie) a zjesť zhruba pätinu naloženej porcie. Nevadí, dojedol som na raňajky.

Avignon je známy aj vyhlásenými privátnymi gay klubmi

Pondelkom začal, ako to už býva, nový týždeň, a s ním začal aj tvrdý režim. Po 40 minútach chôdze som približne 8:00 dorazil na akademickú pôdu. Pani na vrátnici mi vysvetlila kde sa nachádza SRI (oddelenie zahraničných vzťahov), no rozhodnutie tváriť sa že rozumiem, sa neukázalo ako rozumné, a tak som ďalších 15 minút so vztýčenou hlavou, hrdo, hľadal SRI sám. Po príchode sa ma ujala Marie-Camille, ktorá so mnou bavila všetky potrebné náležitosti. Moje prípravy na stretnutie s francúzskou byrokraciou sa ukázali ako dobre zvládnuté a nakoniec som to bol ja, kto Márii musel pripomenúť, na čo ešte zabudla. Po ďalšieho Bludišťáka som pokračoval na nasledujúce stanovište - CROUS, teda oddelenie ubytovania a s ním súvisiacich záležitostí. Po usadení ma na stole zaujal jeden prvok, v dnešnej dobe v kanceláriach už priam nevídaný - 3,5" disketa s nápisom CAF (vo voľnom preklade skratka pre príspevky na ubytovanie). Nuž, skutočne nevídaný spôsob zabezpečenia, aj keď zrejme účinný - kto z dnešných kyber-zlodejov má ešte doma disketovú mechaniku?
Po podpísaní zmluvy a výbere 800€ z bankomatu (v CROUS nefungoval platobný terminál) nasledovalo ďalšie stanovište - banka LCL. Ak by ste však predpokladali, že pobočka LCL v centre mesta bude v pondelok otvorená, hlboko by ste sa mýlili - Francúzov zrejme ani len nenapadne ísť v pondelok do banky, preto môžu jej zamestnanci slúžiť dobru ľudstva iným spôsobom.

Univerzitný kampus

Ďalším stanovišťom bola škola, presnejšie povedané vyučovanie na fakulte, ktorá je cca 8 km od centra. Cestou na autobusovú zastávku som ešte využil znalosti z učebníc francúzštiny "Junior" na zbavenie sa istého komunikáciechtivého reprezentanta Avignonskej "smotánky" ("Sorry, I don't speak French") a vydal sa za dobrodružstvami na fakultu informatiky (CERI). Prednáška bola nudná a suchá, asi ako táto veta. Po nej však nasledovala príjemnejšia časť a to obed v bistre, s mojimi novými spolužiakmi. Tí ma okamžite naučili niekoľko nových slov francúzskeho slangu, ktoré som už stihol zabudnúť, opísali mi tradičný Avignonský alkohol s anízom, ktorého názov si už tiež nepamätám a dali sme si všetci cestoviny so syrom a bazalkovou omáčkou, ktoré už moje telo takisto opustili. Potom nasledovala ďalšia prednáška, trochu zaujímavejšia, aj keď časť prednáškovej miestnosti tento názor evidentne nezdielala a obohacovala prednášanú látku čulou vravou. Po polovici prednášky som však musel odísť - potreboval som ešte stihnúť vyzdvihnúť si kľúče od internátnej izby. A francúzsky time-management opäť nesklamal - otváracie hodiny do 17:00 totiž znamenajú, že 16:50 je už zúfalo neskoro... Takže som sa s pocitom dobre vykonanej práce, plný elánu a dobrej nálady mohol spokojne vrátiť na svoje dočasné pôsobisko - kanceláriu u Cédrica.